Desať rokov (aj mobilnej) fotografie

Autor: Martin Demský | 13.3.2015 o 9:19 | (upravené 13.3.2015 o 15:05) Karma článku: 3,18 | Prečítané:  633x

Text Martin Demský, marec 2015

Desať rokov (aj mobilnej) fotografie

 

 

 

Fotografia, ten zázrak, ktorý dokáže zaznamenať paprsky svetla v čase, uzrel svetlo sveta aj v mobilných telefónoch. Starý otec bol profesionálny fotograf v ateliéri, od skončenia druhej svetovej vojny až do svôjho dôchodku, v podstate celú éru „komančov“. Privyrábal si kolorizovaním starých fotiek, ktoré sa mi celkom páčili, vo svojom archíve mám fotky seba, brata, aj mamy od neho, i keď v sépiových odtieňoch.

 

Otec fotil tiež, mal jeden obstarožný Zenit, ktorý neskôr vyfasoval brat, a od kvázirodiny, ktorá žila v Austrálii (komanči im dovolili prísť na otočku) superzrkadlovku Canon A-1, s rôznymi objektívmi, ten najdlhší vedel nafotiť obstojne aj mesiac. S jednou fotografiou mňa vyhral aj nejakú cenu. Dedko mal aj Flexaret, akési čudo s dvojitou zrkadlovkou, do ktorého sa pozeralo nadol. Pomerne ťažko sa ale zháňal do neho film, čo si pamätám.

 

Ja som sa k foteniu nedostal, mal som iné záľuby, až raz, bolo to po desiatich rokoch, čo som sa živil ako grafik, zaujala recenzia na nový mobil Sony Ericsson K750i, na ktorom bol veľmi vychvaľovaný dvojmegapixlový foťáčik s autofokusom. A, vlastne áno, fotil som už aj predtým v grafickom štúdiu, kde sme aj produkovali letáky pre firmy ako Henkel, Rema 1000, Nachema, Makro a podobne. Mali sme fotografa, ktorý bral za jednu produktovú fotografiu asi 70 korún a neskôr vedenie firmy sa rozhodlo, že zakúpi zrkadlovku Olympus 200P, alebo tak nejak. V roku 2002, malo to tuším 4 megapixle a stála asi 80 tisíc korún, dali mi to do ruky, že nech sa naučím s „tým“ robiť. Tak som skúšal a skúšal, časom som prišiel na to, že obrazový čip má problém keď sú vedľa seba produkty naaranžované v podobných odtieňoch, dokonca bol problém s chlebom vedľa paradajky, takže som musel jednotlivé produkty saturovať vo Photoshope, aby to bolo verné.

 

Ale poďme naspať k mobilnej fotografii, písal sa rok 2005 a v Orange mali za sympatické 4 kilá nový Sony Ericsson K750i, tak som sa nechal nalákať. Reakcie kámošov a známych boli odmietavé, koncept viacerých zariadení v jednom sa im nepáčil, a tvrdili, že nikdy to nebude také dobré, ako s reálnou zrkadlovkou alebo kompaktom. V podstate majú pravdu, ale páčil sa mi koncept, že to mám vždy k dispozícii a môžem zachytiť náhodný moment, nešlo až tak o umeleckú kvalitu.

 

Teraz, po desiatich rokoch používania foťáku v mobile môžem skonštatovať, že práve tento mobil mal svoje čaro fotografie, niečo ako boli tie staré plasťáky so sloganom foť vždy a všade, nie je to drahé, alebo také niečo. Prišiel som na finty vyváženia bielej, pri použití makro režimu na vzdialenejšie objekty bolo viac rozblúrované pozadie (hĺbka ostrosti), nočný režim v kombinácii s vyvážením bielej farby pri žiarivke dával počas bieleho dňa nečakaný snový oceánsky smel, a podobne. Druhá vec, ktorá veľmi ovplyvnila moju aktivitu v rámci mobilnej fotografie, bol internet, už bol bežný. V práci, či doma s UPC káblovkou a internetom sme už boli fakt online, žiadne dial-up pripojenie cez analógový telefón a pomalý modem. Yahoo, kde som mal e-mail, alebo „groups“ (predtým onelist.com) kúpil firmičku Flickr, z ktorej sa vytvoril pomerne revolučný portál na publikovanie fotiek. Vznikli tam jednotlivé skupiny, kde užívatelia mohli pridávať fotografie a komentovať ich. Časom vznikli aj exkluzívne skupiny, napríklad Best Cameraphone Photography, kde bola redakcia, vyberajúca kvalitné fotky, moje sa tam dostali asi iba dve. Spoznal som tam aj zaujímavých ľudí z okolia, alebo zo susediaceho Rakúska, ktorí k nám dokonca prišli do Bratislavy jeden filmový festival, takže sme dali stretko.

 

Na začiatku to bolo fakt že veľmi fajn, až neskôr keď sa to už rozrástlo do obludných rozmerov aj s príchodom iných sociálnych sietí ako Facebook, tak už som tam prestal chodiť, keďže novinky sa už nedali stihať. Načas som aj opustil komunitu, keďže som si zaobstaral zrkadlovku Canon EOS 350D a začal prispievať na portál vivo.sk, ktorému vlastne aj dosť vďačím za skutočne dobrú kritiku. Aj on vlastne onedlho prešiel redizajnom, ktorému som moc neprišiel na chuť a zdalo sa mi aj tam, že už tam chodí úplne iná cieľovka.

 

O dva roky som mierne upgradoval, Sony Ericsson prišiel s modelom K810i, ktorý už mal 3,2 Mpix foťák so Cyber-shot technológiou, ktorá sľubovala kvalitu ako z kompaktu, no po počiatočných testoch som bol pomerne šokovaný, čo to vlastne je. Pripadalo mi to ako algoritmus podobný funkcii Photoshopu Smart Blur, ktorá mierne povedané „vyhladzuje vrásky“. Takže spočiatku som mal pocit, že je to implementované hlavne kvoli pekným fotografiám bez horibilného vertikálneho šumu po tzv. segmentoch, ktoré bolo často vidieť na starom K750i, alebo potom ma napadlo aj to, či to nebude nejaký maskovací manéver kvôli nie celkom poctivým 3,2 Mpixlom. Dalo sa s tým ale pekne vyhrať a na Flickeri mi aj komunitní spoluobčania poradili, ako robiť ostrejšie fotografie, napríklad pri zvolení režimu fotenia dokumentu a podobne. Takže upgrade bol pomerne uspokojivý, aj vďaka lepšiemu hardvérovému spracovaniu celého mobilu, vrátane obalu a tlačítok, ktoré predsa len vydržali celé dva roky, pri K750i som menil obal a tlačítka pomerne často, keďže som niekedy aj fotil pri celkom náročných situáciach, takže bol aj poobíjaný slušne.

 

Nakoniec som vlastne portálu Flickr vďačný aj preto, lebo neviem ako je to možné, ale po čase som nemohol nájsť DVD, kde som mal všetky fotografie z K810i, ako aj z nadchádzajúceho iPhone 3GS. Ešteže keď som mal všetko na harddisku, tak som pre priateľov urobil megakompilát zo všetkých akciových fotografií, inak by všetko bolo fuč.

 

Takže som sa takýmto medziposchodovým odstavcom dostal aj k iPhonu 3GS, ten teda nebol ničím výnimočný z hľadiska fotografie, fotilo to s nejakým divným šumom aj za slnečného počasia, no videá neboli zlé. Tých pár fotiek, čo som s ním nafotil, som radšej ešte viac zašumil, nech to už teda vyzerá riadne oldskúlovo. Nastavenia tam neboli absolútne žiadne, iba selektovateľná poloha autofokusu na displeji, ktorá sa predtým na Sony Ericssone dosahovala nasnímaním cieľeného objektu pri meteringu, a pri podržaní tlačíka presmerovanie kompozície na želaný celkový záber. Čo by som mal pri tom viac povedať, mal som potom ešte kúpenú jednu appku na fotenie, ktorá poskytovala kopec funkcií a plejádu postprocess filtrov ako z Photoshopu Expres, no štartovala tak pomaly, že som ju nikdy nepoužil. Skúšal som pri nej aj meniť citlivosť na svetlo (ISO) ale efekt som si nejako nevšimol.

 

3GS-ko ale točilo fakt dobré video, tuším klasické VGA 640x480 pixlov, čo síce zatiaľ nebolo žiadne HD, no oproti tým pixlíkom zo Sony Ericssonov to bol pomerne veľký pokrok, keďže vtedy ani monitory nemali bohvieaké rozlíšenie, väčšina ľudí mala klasické 19-palcové. Na YouTube amatériny úplne v pohode, raz som natočil pri západe slnka jeden strom smerom z Mlynskej doliny do Karlovej Vsi na kopci, pri extrémne pomalom pohybe a stabilizácia obrazu, ako aj kvalita bola skutočne super.

 

Potom tých iPhonov bolo viac, keďže som nedával pozor, až som sa zase dostal náhodou k značke Sony Ericsson, tentoraz to bol osemmegapixlový Vivaz s HD videom 1080p. Stále to malo Cyber-shot obrazový procesor, takže pri fotení vlasov alebo stebiel trávy to stále bola taká guča pripomínajúca niečo zápachajúce. Naštastie pri väčšine aplikácii nebol problém a konečne prvýkrát som mohol strihať a resamplovať pre publikovanie na webe, kde som downsamploval väčšinou na 900 pixlovú šírku a určité artefakty nedostatkou čipu „zmizli“ a fotka bola čistá-jasná. Už tam boli prítomné aj pokročilejšie funkcie z kompaktov, ako aj natívne ISO, takže s nastaveniami napriek tomu, že som už mal skúsenosti o Sony Ericssonmi, som sa ešte potrápil, ale zase krátko, keďže som už dlhé roky fotil aj so zrkadlovkou Canon EOS 350D v manuálnom režime. Potom to už išlo ako na masle a začal som točil aj prvé poriadnejšie videá z rôznych akcií.

 

Všeobecne sa dá povedať, že ten Vivaz bol zatiaľ najlepší z technologického hľadiska, no napriek tomu starý dobrý K750i mám po 10. rokoch stále najradšej, máloktorý dnešný rýchlokonzumný hardware má svoju tvár a štýl a tento mi príde stále taký kultový, nie preto lebo bol prvý, ale preto, že ten foťáčik mal skutočne taku svoju „auru“, niečo, čo sa nedá definovať. Skúšal som fotiť aj s iPadom mini, alebo teraz čo mám Lenovo A536, no už mi to príde tak, že je to digitálne strohé, pri tom druhom som pomerne aj šokovaný úrovňou JPG kompresie, pri dnešných parametroch by som očakával maximálnu kvalitu a nie nejakých 30 %, kde už vidno vektorovú kompresiu pomerne husto pri zložitejších štruktúrach, našťastie som objavil aplikáciu ako napríklad CameraZOOM FX, ktorá „sejvuje“ v maximálnej kvalite (platené sú v nej len ďalšie funkcie navyše ako filtre).

 

Pomerne šikovne je už teraz implementovaný Instagram do prehliadača fotiek, a dajme tomu ten foťáčik v tom Lenove na to úplne stačí, zdá sa mi, že teraz sa paradoxne s touto aplikáciou všetko zmenilo, viac je fokus na life-sharing a megapixle a najvyššia kvalita je už akosi v úzadí, príde mi to troška ako hippie-subkultúra a vlastne celkom sa mi to páči. Obrazovky už máme také veľké, že ľudí už prestalo baviť pozerať na 15 Mpix fotky, fotky Instagramu sa rozložia ako kocky na celej obrazovke, čo bola kedysi pred desiatimi rokmi aj jedna z funkcií Flickr-u, alebo si človek slajduje na smartphone jedna radosť. Na serióznu prácu stále bude zrkadlovka nepostrádateľná, i keď niekedy v rámci grafického dizajnu sa dá použiť aj niečo mobilné na trocha „dirty“ lo-fi efekt, svet sa nám pomaličky kompiluje a prijateľné už je vlastne všetko.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?